Zemrel Lorenc / Kasik

[mysmys]

Ahoj, nechcete nekdo, kdo jste ho znali, o nem napsat neco na wikipedii?

http://cs.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%AD_strana

[mysmys]

O panu Lorencovi se trochu zminuje s povdekem i tenhle clanek:
http://blueboard.cz/kniha/k23ckudi00pr5 ... z/34690534

[Chrobi]

Nepovedlo se vám náhodou ten pořad na ČT nahrát a třeba zdigitalizovat? Jestli chápu dobře, tak online nebude (autorská práva pro inetrnet nejso dostupná) a fakt mě mrzí, že jsem to neviděl.
Díky.
Chrobi

[mysmys]

Ahoj,
nasel jsem na uloz to, ze video y cyklu Neznami hrdinove se da stahnout
http://www.ulozto.cz/7046150/neznami-hrdinove-legenda-kazik-vladimir-lorenz-avi

Jinak na wikipedii jsme pridal dve hesla, budu rud, kdyz kdokoliv upravi, doplni:
Vladimír Lorenz http://cs.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Lorenz
Junyu Kitayama http://cs.wikipedia.org/wiki/D%C5%BE%C3%BAniju_Kitajama

[PC]

Diky moc.

[Chrobi]

Díky mockrát, dobrej chlap.

[mysmys]

V poslednim roce jsem aktualizoval informace na wikipedii o panu Lorenzovi a predevsim pribylo vice informaci o jeho uciteli panu Kitajamovi.

Vladimír Lorenz
http://cs.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Lorenz

Džunjú Kitajama
http://cs.wikipedia.org/wiki/D%C5%BEunj%C3%BA_Kitajama

Vedel by-li nekdo nejake dalsi informace, popripade mel nejake foto k osobe pana Kitajami, ci se chtel podilet na prekladu jeho del z nemciny do cestiny, tak se prosim ozvete, tez pres SZ.

Mel by-li nekdo zajem o jim napsane prace a knihy v nemcine, tak me kontaktujte prosim v SZ. Jedna se o dila pojednavajici o mysleni Japoncu a jejich kulture, o Duchu a mysleni samuraju, Buddhismu, Sintoismu atd.

K dispozici:
Junyu Kitayama, Genjo Koan. Aus dem Zen-Text Shobo genzo von Patriarch Dogen, Quellenstudien zur Religionsgeschichtet 1, (1940): 1.
Heinrich Frick, Junʼyū Kitayama, Gerardus Leeuw, Rudolf Franz Merkel, Alfred Töpelmann, Quellenstudien zur Religionsgeschichte, 1940, Počet stran: 68
Junyu Kitayama, West - östliche Begegnung: Japans Kultur und Tradition, W. de Gruyter, 1942, Počet stran: 252
Junyu Kitayama, Heiligung des Staates und Verklärung des Menschen. Buddhismus und Japan., Berlin: Limpert. 1943., Počet stran: 32
Junyu Kitayama, Der Shintoismus. Die Nationalreligion Japans., Berlin: Limpert. 1943, Počet stran: 16
Junyu Kitayama, Der Geist des japanischen Rittertums, Japanische Kulturserie, Berlin : Limpert, 1943., Počet stran: 16
Junyu Kitayama, Heroisches Ethos, Walter de Gruygter & Co, Berlin 1944, Počet stran: 161
Hokusai Katsushika, Junʼyū Kitayama, Fujijama der ewige Berg Japans: 36 Holzschnitte, Insel-Verlag, 1956, Počet stran: 47

V cestine:
Dr. Junyu Kitayama, Vladimír Lorenz Sebeobrana, Kodokan goshin jutsu, Naše vojsko Praha, 1963, Počet stran: 171

[mysmys]

Ahoj,
informace osobnosti pana Kitajamy a jeho pusobeni v Ceskoslovensku je mozno nalezt na webu www.kitayama-junyu.info

Na teto strance lze nalezt clanky z casopisu Vzpírání-zápas jiu-jitsu z let kolem roku 1950-1955. Ty zminuji skutecnosti o vlivu Kitajamovo vyuky v Ceskoslovensku.

Koho by zajimala treba podrobnejsi historie jiujitsu (judo vyraz se zrejme v te dobe v Ceskoslovensku nepouzival)..., tak v knihovnac tyto casopisy jsou ve studovnach. Vsimnul jsem si, ze je tam x clanku tehdejsich pametniku na cviceni a zacatky jiujitsu ze 30, 40 let. Tak kdo by se chtel zajimat timto, tak tyto zdroje mu mohou pomoci ve skladani mozaiky.

Zdar.

[mysmys]

Na webu lze nalézt několik citací přeložené do slovenštiny z Kitajamovi knihy "Heroisches ethos. Das Heldische in Japan." vydané v Německu v roce 1944. Nově vydané opět v německy v Neměcku v roce 2006 a též i v italštině (2002) Lo stile eroico. L'eroismo in Giappone.

Název do češtiny by se snad dal přeložit jako:
Hrdinský étos (Mravní charakter udatnosti). Statečnost(udatnost) v Japonsku.

Zdroj: hodnoty_eticke.doc http://www.jozefmiko.cz
http://jozefmikozone.webdatasro.netdna-cdn.com/03_aktivity_disponujuce_k_slobode/03_integralna_akademia/hodnoty_eticke/hodnoty_eticke.doc
------------------------------
Junyu Kitayama H R D I N S K Ý E T H O S

ÉTOS gr. - mravný základ, mravy
- mravný charakter
Etológia - náuka o mravoch

BOJOVÝ DUCH V MIERI.

Je nutné pestovať DUCHOVNÉ VZDELANIE a OVLÁDANIE ZBRANÍ. Je starým obyčajom postaviť na ľavú stranu DUCHOVNÉ VZDELANIE a na pravú stranu ZAOBCHÁDZANIE SO ZBRAŇOU. Oboje musí byť osvojované ruka v ruke. Avšak ani v mieri nemožno prehliadať neporiadky. Preto sa vám horlivo doporučuje zaoberať sa VÝCVIKOM V ZBRANI.
Kitayama, s. 69

Cieľ : utváranie hrdinskej osobnosti.
s. 72

Vedecké štúdium, ktoré tu máme na mysli, má za úlohu vysvetľovať MRAVNÉ CESTY ČLOVEKA. Túto vedu bude možné označiť za etickú antropológiu. Jej najvyšším cieľom je otvoriť človeku cesty k tomu, aby sa POZDVIHOL NAD KAŽDODENNÉ BYTIE (bonjin - priemerný človek, vojin - človek všedného dňa) DO SFÉRY VEĽKEJ OSOBNOSTI.
s. 73

Toto možno získať iba VYZRELÝM ŠKOLENÍM. To nemožno získať ani úvahami, ani poznať načúvaním. Možno toho nadobudnúť iba ZVYŠOVANÍM ÚSPECHOV SEBAVÝCHOVY. Majster ukazuje žiakom iba základnú líniu, o ktorej sa NESMIE POVRCHNE DISKUTOVAŤ. Práve preto je SKUTOČNÉ MAJSTROVSTVO vo svete vzácne.
s. 73

Mnohí učenci sa učia veci minulosti NASPAMÄŤ a chcú sa tým blysnúť pred svetom. Alebo si pohrávajú s poéziou všetkého druhu, alebo so spismi, ktoré považujú za najpotrebnejšie. To potom nazývajú štúdiom. Toto oboje, NIE JE ŠTÚDIOM VZNEŠENÉHO ČLOVEKA.
s. 74

Toto všetko NIE JE ZÁMEROM (cieľom) VZNEŠENÉHO (vládnúceho) ČLOVEKA. Čo to vlastne znamená vedecké štúdium. Znamená to POVAŽOVAŤ CESTU MINULÝCH SVETCOV AKO ZÁKLAD, V STOPÁCH MÚDRYCH A VZNEŠENÝCH NACHÁDZAŤ POMOCNÉ PRAMENE, poznávať premeny dejín a zákony človeka. KONEČNE rozšírením vedenia, rozširovať svoje vlastné schopnosti a brúsiť svojho ducha.
s. 74

Škola patriotizmu.
Je potrebné NEODDELITEĽNE SPÁJAŤ DUCHOVNÉ VZDELÁVANIE A BOJOVÝ VÝCVIK A ZJEDNOCOVAŤ VEDECKÉ ŠTÚDIUM SO SVETSKOU PRAXOU.
Kodokan s. 74

KNIHY NÁS UČIA PRAVDÁM, MEČE A KOPIE CVIČIA NAŠU ODVAHU SRDCA. VYZRETÁ ODVAHA SRDCA MÔŽE ČELIŤ KRÍZAM A ZVLÁDAŤ NEBLAHÉ UDALOSTI. Vysvetlenie právd, môže človeka samotného udržať v ctnosti a tým takto vládnuť druhým. Chyba ducha je však slabosťou, ktorá by mohla byť posilnená zbraňou. Chyba zbrane je neznalosť, ktorá by mohla byť odstránená duchom.
Kitayama, s. 74

ŠKOLA HRDINSKÉHO ČLOVEKA. Učenie o rytierstve spočíva na etických princípoch : stáť za svojím pánom, za rodičmi, UDRŽIAVANÍ LÁSKY K ĽUĎOM A ZMYSLU PRE SPRAVODLIVOSŤ, ŠKOLENIE JASNÉHO A VEĽKORYSÉHO SRDCA A ODVAHY.
Kitayama, s. 77

ZÁKLADY UČENIA SVETCOV. ŽIVOT VZNEŠENÉHO ČLOVEKA SPOČÍVA V SPRÁVNOM POUŽÍVANÍ DNEŠNÉHO DŇA. Dokonca i jeden deň je dosť dlhý. Skladá sa z jednej hodiny. Taktiež jedna hodina je ešte dosť dlhá. Skladá sa z jednej minúty. Dokonca jedna minúta je ešte dosť dlhá. Skladá sa z jednej sekundy. Inými slovami : Vek o tisícoch a desaťtisícoch rokov začína jednou sekundou a končí jedným dňom. KTO ZMEŠKAL JEDNU SEKUNDU, PREMEŠKAL CELÝ DEŇ A TAK MÔŽE NAKONIEC P R E M E Š K A Ť CELÝ Ž I V O T.
Kitayama, s. 77

Láska k ľuďom, je základom všetkej ctnosti a spravodlivosť je príčinou všetkých činov. CESTA, KTOROU SA UBERÁ VZNEŠENÝ ČLOVEK, JE ODÔVODNENÁ LÁSKOU K ĽUĎOM A SPRAVODLIVOSŤOU. Avšak, môžu byť USKUTOČNENÉ LEN VTEDY, KEĎ JE ŠKOLENÁ CTNOSŤ VO VNÚTRI.
KEĎ NEŠKOLÍME CTNOSŤ, NIE SME DOSTATOČNE SILNÍ, TAKŽE PRI STRETNUTÍ S HROZIACIMI NEBEZPEČENSTVAMI, ZMENÍME SVOJ POSTOJ a tvárou v tvár smrti, sa VZDÁME SVOJHO CHARAKTERU.
Kitayama, s. 78

K naplneniu takýchto ideálov patrí zvláštne školenie charakteru - ujasnenie duševného hnutia. DUŠEVNÉ HNUTIA MAJÚ BYŤ POVZNÁŠANÉ VYTYČOVANÍM VYSOKÝCH CIEĽOV, JEDNOZNAČNOU SILOU ÚSUDKU PRE DÔLEŽITOSŤ POVINNOSTI, UDRŽIAVANÍ ČISTÉHO SVEDOMIA A ÚPRIMNOSŤOU. Takýto postoj NESMIE BYŤ STAVANÝ NA OBDIV, ale CTNOSŤ JE NUTNÉ NOSIŤ V SEBE SAMOM, ako skryté svetlo a NECHCIEŤ UKAZOVAŤ SVOJE SCHOPNOSTI NAVONOK. Prostoreký a krátkozraký človek sa sám vyvyšuje, vypína sa pred ostatnými ľuďmi a lichotí svetu, pretože jeho povaha je úzkoprsá.
Soko, in Kitayama s. 78

Keď vznešený človek má vo vnútri teplo, je schopný DOBROSRDEČNE A S LÁSKOU POMÁHAŤ ĽUĎOM A ZACHRAŇOVAŤ VECI. Keď vidí biedu sveta, pociťuje, že sám tým trpí.
Soko, in Kitayama s. 78

IBA PRI TOMTO SEBAVZDELÁVANÍ A SEBAŠKOLENÍ PODĽA NAJPRÍSNEJŠÍCH POŽIADAVIEK, DOSIAHNE RYTIER HRDINSKÉHO CHARAKTERU, KTORÝ NEMÔŽE BYŤ POKAZENÝ ANI BOHATSTVOM, ANI POSTAVENÍM, ANI PONÍŽENÝ CHUDOBOU A NÚDZOU, ANI SA NEMÔŽE SKLONIŤ PRED MOCOU A NÁSILÍM.
Meng - tse, in. Kitayama s. 78

V Sokových slovách spočíva onen VYSOKÝ RYS ĽUDSKOSTI, ktorý je POVZNESENÝ NAD VŠETKY JEDNOTLIVÉ PRINCÍPY UČENIA O MORÁLKE A NAD KAŽDÝ NESPRÁVNY VÝKLAD MRAVNÉHO POŇATIA. Miesto školenia je všade tam, kde sa človek nachádza. Každá doba a každá sekunda poskytuje príležitosť osvedčiť sa.
Kitayama s. 79

Je ľahké ísť na smrť v rozhorčení, avšak nie je ľahké ísť na smrť kľudne.
Kitayama s. 79

Existujú ľudia, ktorí nečítajú a ľudia, ktorí ČÍTAJÚ, AVŠAK PREČÍTANÉ NEPREMIEŇAJÚ V ČIN.
Kitayama s. 81

7 PRAVIDIEL VZNEŠENÉHO PORIADKU :
3. PRE USKUTOČŇOVANIE UŠĽACHTILEJ CESTY, neexistuje nič viac rozhodujúcejšieho, než spravodlivosť. SPRAVODLIVOSŤ SA STATOČNOU VÔĽOU MENÍ V ČIN. STATOČNÁ VÔĽA je posilňovná SPRAVODLIVOSťOU.
4. Múdrosť spočíva na priamej pravdivosti, ktorá vylučuje lož. Je najviac zahanbujúca podlosť a preháňanie slovami.
5. KEĎ SA ČLOVEK NEDOKÁŽE DÍVAŤ NA SVETCOV A MUDRCOV AKO NA UČITAĽOV, NIE JE SCHOPNÝ VÝVOJA ! Šľachticovi je uložená povinnosť ČÍTAŤ KNIHY a VÁŽIŤ SI PRIATEĽOV.
6. Učitelia a priatelia nám pomáhajú stať sa cnostnými a zdokonaľovať svoje schopnosti. Preto je potrebné byť opatrný pri voľbe svojich priateľov.
7. Trpezlivosť s tvrdosťou prevedenie s jedinečným rozhodnutím spočívajú na neoblomnom postoji.

Týchto 7 PRAVIDIEL VZNEŠENÉHO ČLOVEKA, možno zhrnúť do troch viet :
1. ROZHODNÚŤ SA PRE CESTU ŠĽACHETNÉHO ČLOVEKA, JE ZÁKLADOM VŠETKÉHO OSTATNÉHO.
2. STAROSTLIVO SI VOLIŤ PRIATEĽOV A PODIEĽAŤ SA NA LÁSKE K ĽUĎOM A NA SPRAVODLIVOSTI.
3. ZAOBERAŤ SA KNIHAMI A PREMÝŠĽAŤ O UČENÍ SVETCOV A MUDRCOV !
Šoinova škola, in. Kitayama, s. 81

"MUŽA SO VZNEŠENÝMI ÚMYSLAMI (ŠIŠI) BUDEME NAZÝVAŤ TOHO, KTO SA ŠKOLÍ V CESTE BOJA, KTO DOBRODENIE ŠTÁTU ODPLÁCA VĎAKOU, NEBUDE SA HANBIŤ ZA ZLÚ STRAVU, ANI ZA ZLÝ ODEV.
Šoin,in. : Kitayama s. 82

Hlavně musí klásť hlavný dôraz na osobné uplatňovanie morálky a duševne sa tešiť z lásky k ľuďom a zo spravodlivosti (jin-gi). TÝM STRAVA, ODEV A INÉ VONKAJŠIE VECI CELKOM USTÚPIA DO POZADIA; NEMÁ ČAS NA TO, ABY SA ZAOBERAL TAKÝMI VECAMI.
Šoin,in. : Kitayama s. 82

Musí mať vnútornú istotu a hrdú stálosť, NEMUSÍ ZÁVIDIEŤ DRAHÝ ODEV A DRAHÚ POTRAVU INÝCH.
Šoin,in. : Kitayama s. 82

NETRPÍ ŽIADNYMI MRZUTOSŤAMI VŠEDNÉHO DŇA A OBSTOJÍ PRI VEĽKÝCH ÚLOHÁCH.
Kitayama s. 82

Keď človek nemá VEĽKORYSÚ MYSEĽ, ako potom môžu byť jeho schopnosti a jeho múdrosť použiteľné! To nemá nič spoločné s vášňou a unáhlenosťou, prýšti to z najvlastnejšej duše človeka celkom pomaly. NEBOJÍ SA ANI VEĽKÉHO NEPRIATEĽA, ANI VEĽKEJ SILY a neoceňuje málo, ani malého nepriateľa ani slabú vôľu. Je to ona MYSEĽ, KTORÁ SA NEZĽAKNE PRED NAJŤAŽŠÍMI PREKÁŽKAMI A RADA SA VZDÁ MALÉHO POHODLIA A MALÝCH PÔŽITKOV. S ŇOU SA DRŽÍME NEOTRASITEĽNE ROVNO A KRÁČAME S PLNOU SILOU, KEĎ JE TO POTREBNÉ.
Kitayama s. 83

POVOLANIE RYTIERA SPOČÍVA V USKUTOČŇOVANÍ LÁSKY K ĽUĎOM A SPRAVODLIVOSTI, DUŠEVNÉHO VZDELÁVANIA A BOJOVÉHO VÝCVIKU. Všetko je zahrnuté V OBOCH MRAVNÝCH PRINCÍPOCH : LÁSKA K ĽUĎOM (jin) a SPRAVODLIVOSŤ (gi). Láska k ľuďom a spravodlivosť ZODPVEDAJÚ DUCHOVNÉMU VZDELANIU A SPRAVODLIVOSŤ AKO KVET BOJOVÉHO VÝCVIKU.
Kitayama s. 85

"Z tohoto dôvodu NIKDY NESMIEME, ANI V SPÁNKU ANI V BDENÍ, DOKONCA ANI PRI JEDLE, OPUSTIŤ CESTU ĽUDSKOSTI A SPRAVODLIVOSTI."
Kitayama s. 85

Kto neuskutočňuje lásku k ľuďom, nemôže byť považovaný za duchovne vzdelaného, aj keď miluje literárne vzdelanie a číta čo ako veľa kníh. Kto ovláda bojové umenie tak majstrovsky, že prevyšuje tisíce, avšak bezuzdne a násilne sa oddáva lúpeži a vraždeniu, nemôže byť považovaný za znalca bojového umenia. ZNALEC BOJOVÉHO UMENIA MUSÍ UDRŽIAVAŤ SVOJE UMENIE SKRYTÉ VO SVOJOM VNÚTRI A NESMIE HO NOSIŤ NAVONOK NA OBDIV.
Kitayama s. 85

Všetky ctnosti japonského rytiera sú : LÁSKA K ĽUĎOM (jin) a SPRAVODLIVOSŤ (gi), DUCHOVNÉ VZDELANIE A BOJOVÁ ZDATNOSŤ (bun-bu), ROZUM (chi) a STATOČNOSŤ (yu).
Kitayama s. 85

BOJOVÝ VÝCVIK JE ZÁROVEŇ NÁBOŽENSKÝM ŠKOLENÍM. Zbraň je skrytou a skrývanou mocou, jej existencia samotná je tiež rozhodujúca a MUSÍ UMOŽŇOVAŤ AJ BEZ BOJA DOSIAHNUŤ VÍŤAZSTVO. TO POTOM ZNAMENÁ NAJSILNEJŠIU A NAJLEPŠIU ZBRAŇ.
Kitayama s. 85

Duch musí byť naplnený zmyslom pre lásku k ľuďom a spravodlivosť; preto je vzdelanie ducha školením osobnosti, ktorá s rozumom a statočnosťou disponuje najväčšou silou k činu.
Kitayama s. 85

Nemožné učiniť možným, neobvyklé premeniť v obvyklé, neľudské usporiadať ľudsky, to sú CESTY japonského HRDINSKÉHO DUCHA. PRETO BOLA CESTA K TOMUTO CIEĽU ROZMANITÁ A ŤAŽKÁ, PRETO BOLO ŠKOLENIE BOJOVÉHO DUCHA NEKONEČNE TVRDÉ A PRETO BOLI ETICKÉ POŽIADAVKY NEZMERATEĽNE VEĽKÉ. A hrdinské v Japonsku dosiahlo najvyššieho mysliteľného stupňa preto, že si vždy stavalo ideál zmieriť ducha s mečom, PREŽÍVAŤ NÁBOŽENSKÉ V BOJOVOM a TO OSOBNÉ POZDVIHNÚŤ K MRAVNEJ VEĽKOSTI. Tento hrdinský idealizmus je zdrojom sily japonského národného ethosu, ktorý disponuje nevyčerpateľnými možnosťami k mysleniu a jednaniu a osvedčil sa ako za všedného dňa, tak tiež v najvyššom okamihu štátneho a osobného života.
Kitayama s. 87

Autor si dovoľuje toto malé dielo, ktorého mnohé stránky vznikli za oných nocí s prianím, aby všetky v tejto vojne prinesené obete neboli márne, a na oltári vyššieho radu a ĽUDSTVU UKAZOVAŤ CESTU DO BUDÚCNOSTI.
Kitayama s. 87

Vie, že nad jeho hlavou je hviezdnaté nebo božskej vznešenosti. VŠETKO ČO SA NA SVETE DEJE, ZAČÍNA A KONČÍ U JEDNOTLIVCA.
Kitayama s. 87

A duša, ktorá pre ducha vždy znamenala tvorivý zdroj, sa medzi kolesami večného kolobehu, otáčajúcimi sa medzi príčinnosťou všedného dňa a sebectvom vystupňovaným do nekonečna, ťažko poranila.
Kitayama s. 87

V STUDENOM SVETLE "KRITICKÉHO ROZUMU" BEZ ROZUMU "MORÁLNEHO", POVEDANÉ V KVANTOVOM ZMYSLE, SA POPÁSAL VONKAJŠÍ ČLOVEK, OBKLOPENÝ KOVOVÝM LESKOM CIVILZÁCIE, A VEDĽA TOHO ZANIKOL VNÚTORNÝ ČLOVEK S KVETNATÝM ZÁKLADOM SVOJEJ MRAVNOSTI.
Kitayama s. 87

Duch bez páthosu, čin bez éthosu - tento klam nášho storočia...
Kitayama s. 87

Pátos (gr.) – oduševnenie - vzletný spôsob hovoreného alebo písomného prejavu

Pretože NIELEN DUCH A IDEÁL, ALE CELÝ ČLOVEK JE V HRE. Preto STOJÍ PRED VONKAJŠÍM OBNOVENÍM SVETA, VNÚTORNÝ PORIADOK ČLOVEKA. BEZ RADIKÁLNEHO OBRATU - POKROKU - ZVONKU DOVNÚTRA, BEZ UPEVŇOVANIA DUŠEVNÉHO ZÁKLADU, ktorý môže PREBIEHAŤ IBA V JEDNOTLIVOM ČLOVEKU, sa sústava storočia zase zrúti pre svoju čiste duchovnú a materiálnu prevahu, s pohromou väčšou než doposiaľ.
Kitayama s. 88

To, čo nám pôsobí obtiaže, je veľkosť a sila duševných síl, ktoré sú schopné vždy a všade udržať a v čin prermeniť DUŠEVNÚ DÔSTOJNOSŤ, v ktorej sa zračí substancia ľudského bytia vôbec.
To však znamená DÔKLADNÚ SEBAPREMENU ČLOVEKA : ŽIVOTNEJ SILY USTRNUTEJ SEBECTVOM A UDUSENEJ NENÁVISŤOU A ZÁVISŤOU, PREMENIŤ V MRAVNÉ ŽIVOTNÉ SILY. TO VŠAK MÔŽE UKUTOČNIŤ IBA ČLOVEK NOVÉHO TYPU S HRDINSKÝM POSTOJOM.
Kitayama, s. 88

Ak chceme vo svete s úspechom uskutočniť svoje zámery, sledujme spolu s národom MRAVNÚ CESTU. Keď však ZOSTANEME NEPOCHOPENÍ, SLEDUJME JU SAMI !
Kitayama, s. 88

NAOZAJ VEĽKÝM MUŽOM NAZÝVAME TOHO, KOHO NEMÔŽE POKAZIŤ ANI BOHATSTVO, ANI VONKAJŠIA HODNOSŤ, ANI HO NEMÔŽE ZVIESŤ CHUDOBA ANI NÚDZA, KOHO NEMÔŽE SKLONIŤ ANI MOC, ANI NÁSILIE !
Kitayama, s. 88
-------------------------

[mysmys]

V posledni dobe bylo hodne pridano hodne informaci o panu Kitajamovi na web http://www.kitayama-junyu.info/

Hodne informaci pochazi z pozustalosti po panu Lorenzovi a poslala mi je pani Doubkova (jeho zena), za to ji velke diky. Ta bohuzel zemrela loni v cervenci. Chtela vydat verejne nejake veci a texty z pozustalosti pana Lorenze. Bohuzel ja nevim jake. Ten ji pry pred smrti zadal, aby nejake jeho texty vydala. Nicmene to se uz pani Doubkove nepodarilo. Snad nekdo z jeho zaku by se mohl k vecem z pozustalosti dostat a ty veci dat na svetlo sveta.