kolar píše:kdyz sleduju vsechna ta "letaci videa taiji mistru jako je Mistr Huang Sheng-Shyan a dalsi, obdivuju techniku s jakou jeho instruktori odletavaji od mistra. Musi to zabrat notnou cast treninku naucit se takto efektne odletet. Bezet pozadu nekolik metru a udelat dva kotouly pozadu - potom ce se na vas mistr jen podiva to je opravdu dobra technika ustupu...
Nekolik pratel v Nemecku u Mistra Huang Sheng-Shyan cvicilo a rikali, ze ukazky s nim predvadelo jen nekolik opravdu pokrocilich instruktoru ostatni nesmeli. No asi nemeli dost natrenovane ty ustupy.
Radek Kolar
Radku,
nechcem obhajovať Huang S.S.-a ani žiadneho z podobných majstrov. Ale až niekedy nájdeš skutočne dobrého učiteľa (ktorý sa Ti bude venovať dlhodobo, systematicky a do hĺbky), veľmi ľahko prídeš na to, že určitým jeho technikám (napr. úderom) sa musíš vyhnúť, presne tak ako keď sa musíš vyhnúť-vykrútiť, pokiaľ na Teba niekto skúša qinna (páky etc.), alebo ako by si sa musel vyhýbať Tysonovým úderom (a tiež pred ním "tancovať"). Avšak urobiť to naozaj správnym spôsobom dokážu iba pokročilí študenti, nie začiatočníci. Úplne rovnako sa uhýba aj v boxe, všetko je to principiálne rovnaké.
Jediný rozdiel je v tom, že títo pokročilí študenti taijiquan niekedy navyše urobia pár krokov dozadu (čo v boxe alebo vo vonkajších štýloch sa samozrejme nerobí) - je to tradičný rys čínskej kultúry a teda niečo, čo Európania prirodzene absolútne nechápu. Nie je to iba úcta k majstrovi (ako to tu niekto povedal), ale aj -a predovšetkým- "neutralizácia" či "uzemnenie" prípadnej vnútornej sily (zdôrazňujem "prípadnej", keby náhodou vyšla z majstra von) - pretože akceptovať ju "natvrdo", bez neutralizácie, od skutočného majstra znamená bolestivé vnútorné zranenia, ktoré sa liečia veľmi dlhý čas a preto sa študenti chránia týmito "tanečkami". Až raz dostaneš takú pecku od niekoho, kto to vie, bude Ti to veľmi zrejmé a jasné. ®e sa to častokrát, obzvlášť na exhibíciách, preháňa, je už zase iná vec...
Samozrejme, začiatočníci napodobňujú, čo vidia, a častokrát to preháňajú do zbesilosti (úplne rovnako ako českí učitelia napodobňujú čínskych učiteľov v iných učebných princípoch) a tak máme množstvo bizarných videíčiek na YouTube a inde - a neznalci sa tomu potom smejú, prípadne to komentujú... Ale to ešte neznamená, že to nutne a principiálne musí byť blbosť.
A ešte jeden obecný koment: Vidím, že sa tu stále vyskytujú takmer bezvýhradne zástancovia teórie "je to bojové umenie, musí to byť na boj". Odporúčal by som do pozornosti novú knihu izraelského sinológa z Tel Avivskej univerzity a špecialistu na Shaolin - Meir Shahar: The Shaolin Monastery. Tu je krátka recenzia o knihe:
http://formosaneijia.com/page/2/
Z nej vyberám:
He shows clearly that shaolin was at the forefront of this syncretism by evolving the temple’s traditional staff arts away from purely military application into a mixture of Daoist influenced Buddhist fist arts that were an alternate cultivation path to enlightenment. Yes, you read that correctly.
Shahar quotes General Qi Ji-guang as saying that bare-hand styles were useless on the battlefield but very useful for training troops to instill courage and as a type of physical culture. The emergence of the Daoist influenced Yijinjing at nearly the same time also backs up the theory as does the emergence of numerous bare hand fighting styles at the time.
The conclusion Shahar reaches is that CMA bare hand styles were meant right from the beginning to be a unique form of physical culture that stressed health, spirituality, and fighting application equally. They were never meant to be purely fighting arts, which would have been ridiculous with weapons around anyway.
Asi nemusím dodávať, že taijiquan (resp. väčšina čínskych bojových umení obecne) sa vyvinul zo Shaolinu, že?
Miro